reklama

Fenomén sexuálov a polarizácia ľudskej sexuality

Človek ako komplexná bytosť je široká dimenzia správania, názorov a hodnôt, ktoré sú ťažko uchopiteľné a častokrát sa nevyhneme zovšeobecňovaniu, pokiaľ chceme istým aspektom ľudského správania nasadiť nálepky a kategorizovať ich. Sexualita ako forma správania je jeden z aspektov ľudského života, ktorý je variabilný a bohatý na pestrosť, avšak dnešná postmoderná, západná spoločnosť posunula túto inak obohacujúcu zložku „správania“ do simplexnej (jednoduchej) roviny, ktorá sexualitu človeka nekompromisným spôsobom polarizuje, kategorizuje a tým pádom znehodnocuje o prípadnú rôznorodosť.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Pohľady na sexualitu človeka sú rôzne a líšia sa rôznou mierou, ktorá bola charakterizovaná príslušnou dobou, respektíve zriadením a náboženskou doktrínou. Nielen z oblasti sexuality sme si vedomí toho, že človek ako najvyspelejší živočích na tejto planéte posunul mnohé formy „žitia“ na vyššiu úroveň a dal im nový rozmer a práve komplexnosť definuje človeka ako vyspelú bytosť schopnú vykonávať rôzne činnosti, jednať a myslieť zložitým a bohatým spôsobom. Dokonca aj pudové správanie sa u človeka posunulo do inej roviny, kedy sexuálne správanie neslúži len na inak dôležitú reprodukciu, ale aj pre potešenie či vzrušenie a plní rôzne funkcie a môžeme ho teda považovať za jeden z aspektov vedúcich k naplneniu života človeka.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V priebehu histórie plnila sexualita nielen funkciu reprodukčnú alebo "pôžitkovú", ale bola dokonca aj vyjadrením istej formy konsonancie a predávania vedomostí a schopností mladšiemu tak ako to vidíme na koncepte starogréckej „paederastie“, kedy starší muž zastával funkciu „erastea“ (ἐραστής) , ktorý vychovával, vzdelával a sprostredkovával mužský vzor mladšiemu „eromenosovi“ (ἐρώμενος), ktorého kvality náležali v kráse, mladosti a „prísľube“ vernosti. Tento pozoruhodný fenomén bol v antickom Grécku pomerne častý a akceptovaný a plnil akúsi funkciu iniciácie mladého muža do sveta dospelých. Je avšak otázne do akej miery išlo o erotický, teda z dnešného pohľadu „sexuálny“ vzťah. Dnešná spoločnosť vidiaca v každej forme bližšieho vzťahu medzi dvoma osobami (mužského) pohlavia explicitne (homo)sexuálny podtón sa nevyhne zovšeobecneniu takéhoto správania na bezpochybne erotický homosexuálny vzťah. Avšak do akej miery je dnešný koncept polarizovanej (homo a hetero) sexuality aplikovateľný na tento koncept? Je naozaj možné sexualitu človeka rozdeliť na dve polarity a takmer zabudnúť na proces diferenciácie ľudskej psychiky, ktorá sa mení počas celého života, sexualitu nevynímajúc? Znamená erotický vzťah zahrnujúci podporu a obdiv ihneď sexuálne správanie? Išlo o homosexuálny, sexuálny vzťah alebo len o veľmi blízky vzťah dvoch ľudí, v ktorom každá strana zastávala svoju úlohu a čerpala svoje výhody ktorou mohol byť aj občasný sexuálny styk? Nielen grécka pederastia ale aj ostatné formy sexuálneho života v tejto dobe sú nepostihnuteľné dnešnou „terminológiou“. Muž v antickom Grécku mal rodinu aj ženu, s ktorou mal však sex výlučne za účelom splodenia potomstva a vytvorenia „domácnosti“, ktorá plnila do istej miery stabilizačnú funkciu, avšak okrem manželky praktizoval sex aj s inými ženami a tiež mladými mužmi, ktorí boli v tom čase považovaní za ideál fyzickej krásy a teda za objekt túžob podobným spôsobom, ako dnes túto pozíciu napĺňa mladá žena ako sexuálny objekt mužského „konzumenta“. Naskytuje sa otázka, akoby sme takéhoto muža z pohľadu dnešnej doby nazvali, za homosexuála? latentného homosexuála? bisexuála či za „hľadajúceho sa“? Zo znalostí o životoch starovekých Grékov nie je známe, že by sexuálna pestrosť ohrozovala plodenie potomkov alebo mužskú identitu. Kriticky sa nahliadalo jedine na pozíciu zastávanú pri penetrácií teda análnom sexe, kedy penetrujúci muž bol považovaný za nositeľa mužských vlastností sily a dôveryhodnosti zatiaľ čo „prijímateľ“ zastávajúci „ženskú“ úlohu bol považovaný za menejcenného a nedôveryhodného zrejme vďaka asociácií so ženskou rolou, ktorá bola v starogréckej spoločnosti neprávom poddimenzovaná a dehonestovaná. Erotické zväzky boli dokonca rozšíreným fenoménom aj vo vojenských oddieloch, kedy vzťahy medzi mužmi boli považované za využiteľné vďaka ich pocitu súdržnosti a ochote položiť životy jeden za druhého.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Podobný koncept sexuality figuroval aj v starovekom Ríme, Číne alebo Japonsku, kedy sexualita nebola považovaná za identitu ako dnes ale skôr za správanie, ktoré je do istej miery ovplyvniteľné a má rôzne podoby. Dôkazom je aj to, že v týchto kultúrach nefigurovali sexuality z dnešného hľadiska teda výraz „homosexuál“ a jeho význam neexistoval a sex s rovnakým pohlavím neznamenal priklonenie sa k inej identite či zradu „tradičných hodnôt“, skôr išlo o dočasný, momentálny aspekt sexuálneho správania, ktorý nikdy nedospel k tomu, aby sa jedinec vzdal rodinného života, plodenia potomkov či sexu s opačným pohlavím. Takisto ako aj sexualita aj sexuálne objekty neboli vždy rovnaké, rovnako ako sa obraz „ideálnej“ ženy mení v priebehu času. Na príklade starovekého Grécka, natož maximálne maskulínnej spoločnosti, môžeme vidieť dominantnú úlohu muža vo všetkých sférach života, dokonca aj v umení a jeho nahliadaní na krásu a jej aspekty. Mladý muž- v dnešnom ponímaní zrejme pubertálny chlapec okolo 18. roku života, bol objektom admirácie a hodnôt ktoré boli späté s jeho mladosťou a fyzickým vzhľadom, ktorý bol považovaný za dokonalejší než ten ženský. Žena naopak zastávala dôležitú úlohu v stabilizácií domova a v zachovávaní procesu reprodukcie. Z pohľadu dnešnej spoločnosti ide, samozrejme, o nereálnu predstavu nakoľko identita postmoderného západného muža sa nezlučuje so sexuálnou flexibilitou medzi pohlaviami, je prísne hodnotená a viazaná na jeho maskulinitu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Dalo by sa povedať, že dnešný koncept polarizovanej sexuality sa začal rozvíjať „len“ pred približne 1000 rokmi, kedy sa k moci dostali monoteistické náboženstvá. Ich koncept monoteizmu (z gréčtiny „monos“-jediný, „theos“-Boh) je založený na viere v jedno božstvo a istým spôsobom podmieňuje aj s tým súvisiace učenie ohľadom ľudskej sexuality, ktorá by sa mala orientovať len na jeden objektový pól („mono“- jediný) teda sexuálna flexibilita (sexual fluidity) je považovaná za nežiadúcu. Je avšak príznačné, že pasáže z Biblie súdiace sodomistické chúťky skôr súvisia s homosexuálnym správaním a nie homosexuálnou identitou istej vyhranenej skupiny. Homosexuálna správanie môže byť rigidné a stále ale aj chvíľkové a momentálne a je pravdepodobné, že práve druhá forma je monoteistickým učením „odsudzovaná“.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Narozdiel od polyteizmu, ktorý významným spôsobom neurčoval sexuálne správanie jedinca, je koncept monoteizmu založený (mimo iného) na striktnom odmietaní „sodomistického“ správania ako jednej z možných foriem sexuality a je ku koncepcii ľudskej sexuality ako takej veľmi prísny, určujúcou sa stala filozofia hlásajúca nečistosť ľudského tela, sex dostal punc funkčnosti a účelovosti a jeho jedinou úlohou v živote človeka bolo priviesť potomka na svet, všetky ostatné formy či zámery boli odsúdeniahodné a tým pádom sa homosexuálny styk neprivádzajúci na svet potomstvo, stal zakázaným. V dnešnej dobe môžeme skôr pozorovať tendencie o uznanie sexuálneho správania voči rovnakému pohlaviu (t.j: homosexualitu) za akúsi formu identity, ktorá sa vzťahuje len k určitej veľmi vyhranenej skupine ľudí- teda k menšine ktorú zastrešuje organizácia a funguje na princípe podobnom ako menšina náboženská či národná. Z jednej z foriem sexuálneho správania sme teda spravili hnutie so všetkými jeho negatívami neraz pripomínajúce nacionalistické „obrodenia“ v 19. storočí a tým pádom znamená homosexuálne správanie automatické prijatie homosexuálnej identity a teda fatálne „nálepkovanie“ a zradu „väčšinovej heterosexuality“, sexuálna flexibilita je teda do určitej miery neospravedlniteľná a tým pádom považovaná za ohrozujúcu pre stabilný sebaobraz, najmä mužského jedinca. To vyústilo do situácie, kedy postmoderná spoločnosť založená na monoteistických princípoch je schopná uznať len rigídnu formu homosexuality spájanú s menšinou a „organizáciou“ ale pojem ľudskej bisexuality a variabilnosti sexuálneho správania je takmer neznámy a obávaný lebo by mohol byť významným destabilizačným faktorom dnešného spoločenského usporiadania založeného na monoteistických princípoch. Zaujímavou pripomienkou môže byť aj fakt, že radikalizácia názorov ohľadom ľudskej sexuality a s tým súvisiaca polarizácia u ázijských kultúr (v tomto prípade čínska a japonská) sa začali uplatňovať až v novoveku vplyvom stále silnejúcej a dominantnej eurokresťanskej kultúry a jej hodnotových preferencií, ktoré zapríčinili dramatický obrat, najmä v Číne, kedy sa na úkor relatívne indiferentnej pozície voči rôznym formám sexuálneho správania a ich vzájomného prelínania, začala uplatňovať stále silnejúca perzekúcia a vyhranenie sexuality a prijímanie novodobých označení homosexuál a heterosexuál, vytvorených v 19. storočí v Európe. 

V dnešnej dobe sa sexuálna variabilita demonštruje skôr nepriamo. Sexualizácia našich životov je prítomná v digitálnej forme v médiách, ktoré reprezentujú tzv „ideály“ a taktiež aj prostredníctvom pornografie, ktorá plní istú formu náhražky rôznych sexuálnych fantázií, ktoré sú neuskutočniteľné v realite vďaka spoločenskej stigmatizácií lebo aj dočasné odklonenie od ideálneho sexuálneho správania znamená pre jedinca ohrozenie jeho vlastnej identity. Žijeme teda v svete, kedy sexuálne správanie je prísne definované a delené na dve polarity, v ktorej tá jedna je samozrejme považovaná za „správnejšiu“ lebo funkčnosť sexu v rámci reprodukčného procesu sa stále považuje za najcennejšiu hodnotu, istá diskrepancia samozrejme nastáva v prípade pokiaľ tolerujeme mužskú promiskuitu voči ženskému pohlaviu, ktorá súvisí priamo s „pôžitkovým“ poňatím sexuálneho správania. Tu avšak narážame na polaritu „muž-žena“, ktorá je nerovnocenná a definuje ju do istej miery aj naša spoločnosť, ktorá všetky aspekty „objektu“ preniesla na ženské pohlavie, kedy muž zastáva výlučne úlohu „konzumenta“, narozdiel od koncepcií existujúcich v iných kultúrach, kedy muž mohol byť zároveň konzumentom ale aj objektom túžby, ide samozrejme o prijateľnú inováciu, ktorá stavia mužské pohlavie do výlučne vedúcej, neohrozenej pozície.

Koniec koncov, cieľom tohto článku je skôr poukázať na pluralitu názorov rôznych kultúr ohľadom ľudskej sexuality a rozhodne nedefinuje a nepodsúva správnosť konkrétneho poňatia v konfrontácií s tým dnešným. Zámerom je len skôr poukázať na fakt, kedy „definujúce“ pomenovania nemusia byť správnym postupom pri determinovaní tak širokospektrálnej otázky akou je ľudská sexualita, ktorej forma je rôznorodá ako i sám človek a jeho individualita.

Almir Strinič

Almir Strinič

Bloger 
  • Počet článkov:  13
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som študentom psychologie na UK, 22 rokov. Zámerom mojich blogov je prispieť k pluralite názorov vlastným pohľadom na spoločenské a kultúrne dianie okolo nás Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu