Ukrivdené Rumunsko

Autor: Almir Strinič | 7.6.2011 o 22:50 | (upravené 7.6.2011 o 23:11) Karma článku: 4,77 | Prečítané:  836x

Nepoznám človeka čo by sa pri vypočutí akejkoľvek zmienke o Rumunsku a Rumunoch opovržlivo nepousmial a nepoznamenal niečo sarkastické. Slováci a Česi majú proti tejto krajine a ľudom mnoho negatívnych predsudkov ešte z dôb socializmu a často sa odvolávajú na svoje hrozné zážitky spred 20 rokov presne ako moja babka, ktorá bola ako asi každý Čechoslovák na dovolenke v prímorí v okolí mesta Constanţa. Bohužiaľ, pre väčšinu z nás sú Rumuni „Cigáni odniekiaľ z Transylvánie, ktorí každodenne pracujú na našich stavbách“. Áno, sú aj takí, ktorí stotožňujú Rumunov s rómskym etnikom! A pritom asi málokto tuší, že názov Romania je v podstate odvodený z latinského názvu pre Rím, doslovne by to znamenalo „rímska krajina“. A to nie je všetko. Pozorný turista si môže v rumunských mestách všimnúť sochy bájnej vlčice dojacej Romula a Rema, mýtických zakladateľov Ríma. Prečo toľko rímskej nostalgie v Rumunoch?

Územie dnešného Rumunska bolo osídlené kmeňmi Dákov, ktorí boli pôvodnými obyvateľmi Balkánu. Rímske impérium v tej dobe rozširovalo svoje územia a tak prišli rímske vojská až na územie dnešného severného Bulharska a Rumunska. V tej dobe vládol Dákom knieža Decebal a po bojoch s Rimanmi, Dákovia prehrali a tak sa táto oblasť stala súčasťou impéria. Je zaujímavé, ako rýchle prebehla latinizácia tamojšieho obyvateľstva, v podstate rumunská cirkevná terminológia je dôkazom latinizácie ešte pred príchodom Slovanov, pretože základné výrazy ako napríklad Dumnezeu-Boh, biserica-kostol či iertare-odpustenie sú latinského pôvodu, potom vďaka prikloneniu k východnému obradu a narastajúcej vlne slovanského vplyvu sú ďalšie výrazy prijaté od Slovanov a Grékov (duh, sfânt, jalnic, veşnic, milostiv, slujbă, Hristos ).

Sťahovanie národov zapríčinilo, že sa na území dnešného Rumunska a Moldavska začali čím ďalej , tím viac objavovať slovanské kmene, ktoré veľmi ovplyvnili ďalší vývoj romanizovaných Dákov a podieľali sa na etnogéze novodobého rumunského národa. Slovania dali Rumunom okrem nových výrazov v oblasti hospodárstva, cirkevníctva a vladárstva taktiež aj mnoho slovanských toponymov, ktoré sú rozsiate po celom Rumunsku. Domnievam sa, že hlavne v historických regiónoch Valašska, Dobrudže a Moldavska tvoria slovanské toponymy väčšinu názvov. Tu je pár príkladov:

 

Craiova- názov pochádza z južnoslovanského kralj, čiže kráľ

Slatina- názov označujúci slanú vodu, pravdepodobne neďalekú rieku Olt

Corabia- město na Dunaji dostalo názov zo slova korab, čo znamená loď

Târgovişte- prvé historické sídlo rumunských či valašských kniežat, názov msta je od slova târg-trh alebo námestie

Brăila- prvá dochovaná zmienka o meste má tvar Bralov

Slobozia-ze slova slobodný

Cernavodă- názov označujúci čiernú vodu

Braşov- pôvod názvu mesta má rôzne varianty, zrejme pochádza od slova, ktoré pomenováva prašné miesto- Prašno, Prašnov, Brašov

Ialomiţa- názov rumunské župy, zrejme označuje neúrodnú pôdu

Dâmboviţa- rieka pretekajúca Bukurešťou, pôvod je jednoznačne slovanský ale slovo nejasné.

 

V Rumunsku má mnoho dedín taktiež slovanské názvy Dragomireşti, Stăneşti, Vladimireşti, Dobreşti

Slovanský vplyv sa neodrazil jenom v miestnych názvoch, ale taktiež v menách miestneho obyvateľstva. Ešte aj dnes sú medzi Rumunmi populárne mená jako Bogdan, Vladimir, Mircea, Radu. 

Slovania a Rumuni žili po dlhú dobu v symbióze, ktorá zapríčinila postupnú asimiláciu Slovanov zo strany domáceho valašského obyvateľstva. Spočiatku mal ale jasnú prevahu slovanský element. Jazyk verejnej správy a oficiálny jazyk Valašského i Moldavského kniežactva bola staroslovienčina. Kniežací rod Basarabov si dával spočiatku iba slovanská mená ako Vladislav, Bogdan, Dragoş. Nie je jasné, ako sa vtedy vyvíjal domáci rumunský alebo vtedy ešte proto-rumunský jazyk, nedostatok informácii máme možno aj preto, že v období stredoveku nehrala etnická a jazyková príslušnosť žiadnu alebo len veľmi malú rolu.  

Prvé správy o Rumunom prinášajú zahraniční cestovatelia, ktorí vo svojich dielach naznačujú istý latinský element tamojšieho obyvateľstva, dokonca sa vtedy prvý krát spomína výraz Rumuni zo zápisu, kde sa tamojší obyvatelia označujú ako Rumâni nebo Vlahi. Významný je aj tzv. Nekšov list neboli Scrisoarea lui Neacşu, napísaný v meste Câmpulung županovi Hansovi Benknerovi z Brašova. Je to prvý doložený písaný text v rumunčine, ktorá vtedy ešte používala mierne upravenoú cyriliku. List začína slovanským pozdrovem "Mudromu I plemenitomu, I cistitomu I bogom darovanomu jupan Hanăş Bengner ot Braşov mnogo zdravie ot Nécşu ot Dlăgopole..1.  Ďalej pokračuje už v rumunčine a celé písanie znovu ukončuje slovanským výrazom I bog te veselit!

 Ešte dlho pred oficiálnym prozápadným  a profrancúzskym smerovaním rumunskej kultúry, prispievala táto dŕžava ku kultúrnemu dedičstvu skôr vo východoslovanskom kontextu, keďže vtedajšie rumunské obyvateľstvo sa stotožňovalo so svojimi slovanskými susedmi na základe spoločnej pravoslávnej viery.

Príkladom je aj knieža moldavský a spisovateľ Dimitrie Cantemir, ktorého ruský spisovateľ Dmitrij Bantyš-Kamenskij označil za najrozumnejšieho muža v tedajšej Rusi. Dimitrie Cantemir se narodil v meste Fălciu kniežaťu Constantinovi. Vzdelanie získal v Carihrade, kde sa mu zapáčila orientálna kultúra, ktorú často obhajoval vo svojich dielach čo sa moc nezamilúvalo  vtedajšej moci. Medzi iným, Cantemir napísal jeho najdôležitejšie dielo Descriptio Moldaviae, je zástancom myšlienky samostatného Moldavska. Je diskutabilné, či si Cantemir uvedomoval svôj pôvod v dnešnom pojatí, no jeho syn Antioh sa zapísal zlatým písmom do dejín ruskej klasickej literatúry.

V priebehu storočí sa u obyvateľstva vtedajšieho Valašska a Moldavska začalo postupne objavovať národné uvedomovanie. V 18. storočí začala v sedmihradských mestách pôsobiť tzv. skupina Şcoala Ardeleană, ktorá šírila myšlienky latinského pôvodu obyvateľstva rumunských a moldavských dŕžav a snažila sa zrovnoprávniť Rumunov s ostatnými národmi a vyrovnať sa katolíckym Maďarom. Hlásaním latinského pôvodu taktiež chceli zvýšiť prestíž Rumunov. Medzi hlavných predstaviteľov patrili Petru Maior, Samuil Micu, Gheorghe Şincai. Táto skupina revolucionárov chcela čo najviac priblížiť Rumunov, rumunskou kultúru a rumunský jazyk k ostatným románskym bratom. Už v tej dobe sa začal rumunský jazyk očisťovať od slovanských výrazov a boli taktiež prijaté nové výrazy, ktoré výrazne zmodernizovali celý jazyk. Výpožičky sú hlavne z francúzštiny a taliančiny a dodnes je moderní vedecká a iná terminológia obohacovaná temer výlučné prostredníctvom francúzštiny. 

Príklad slov prevzatých z francúzskeho jazyka

avantaj

avantage

şomaj

chomage

birou

bureau

trotuar

trottoir

deja

deja

ştiinţa

science

egalitate

l'egalite

uman

human

extraordinar

extraordinaire

apreciază

appreciér

patiserie

patisserie

coafură

coiffeur

exigent

exigeant

arbore

arbre

legume

légumes

 

Příklady nahradených slovanských slov

nădejde

speranţa

duh

spiritul

glas

voce

slava

glorie

trup

corp

vreme,ceas

timp

văzduh

aer

ostrov

insulă

groaznic

oribil

târg

piaţa

*Nevylučujem používanie týchto slov aj dnes, no obecne sa pokladajú za archaizmy.

 Tieto lingvistické premeny zapríčinili, že existuje v rumunčine mnoho synoným latinského a slovanského původu. Slovanské sa spravidla viacej používajú na vidieku, latinské zase v mestách a v odbornej literatúre. 

dragoste, iubire- amor

láska

prieten-amic

priateľ, kamarát

nevoie-necesare

potrebný

glas-voce

hlas

hrană-mâncare

jedlo

Podľa štúdii rumunského jazykovedca Mariusa Sala, moderná rumunčina obsahuje približne 70-75% slov latinského pôvodu, z čoho je okolo 25 % francúzske a talianske neologizmy. Slová slovanského pôvodu činia okolo 14 percent celej slovnej zásoby, viac-menej  množstvo týchto slov sú archaizmy a historizmy. V rumučine taktiež nachodíme stopy maďarské oraş-város(mesto), či turecké (ciorapi, duşman, cutie..) Premenou prešlo samozrejme aj rumunské písmo. Skoršia upravená rumunská cyrilika začala pomaly ustupovať novému latinskému písmu. Jazykovedci sa pri utváraniu inšpirovali určite taliančinou, ktorá je rumunčine nejbližšie. V roku 1825 vyšiel aj veľmi významný slovník rumunsko-latinsko-maďarsko-nemecký, známy tiež ako Lexiconul de la Buda.

 

V tomto období sa rodí v Rumunsko mnoho významných básníkov, spisovateľov a umelcov ako napríklad Mihai Eminescu, Tristan Ţara, Mircea Eliade, Eugen Ionesco, Ion Luca Caragiale, George Enescu, Barbu Delavrancea, Constantin Brâncuşi, Traian R. Demetrescu a iní. Väčšina z nich mala silný vzťah k Francúzsku, kde buď študovali alebo žili a tvorili.

Mihai Eminescu bol najvýznamnejší predstaviteľ rumunského romantizmu. Narodil sa v meste Botoşani. Ovplyvnila ho sedmohradská myšlienka a bol obdivovateľom Arona Pumnula, rumunského jazykovedca. Po jeho smrti dokonca napísal aj dielo La mormântul lui Aron Pumnul (Pohreb Arona Pumnula). Pôsobil hlavne v meste Iaşi a v Budapešti, kde písal pre miestny rumunský časopis Albina (Včela). Bol obdivovateľom rumunského folklóru a členom spolku Junimea (Mládež). Často písal o zlom postavení národov v Rakúsko-Uhorsku. Medzi jeho neznámejšie básne patria Lacul (Jazero), Floare Albastra (Modrý Kvet), Dorinţa (Túžba). 

 

 

Tiež nové hlavné mesto nového Rumunska sa zmenilo k nepoznaniu. Bukurešť podľa povesti založil bača zvaný Bukur. Slovo bukur ale znamená radosť a má starobalkánský pôvod, môžeme ho nájsť aj napr. v albánčině. Mesto pravdepodobne založil ale Mircea cel Bâtrăn. Bukurešť sa prvý krát datuje v listinách ako sídlo Vlada Ţepeşe, ktorý sídlil v svojom paláci Curtea Veche. Bukurešť a jej okolie je známa obrovským počtom pravoslávnych stredovekých kostolíkov a monastierov ako sú napríklad: Snagov, Păsărea, Colţea, Bucur, Creţulescu, Udricani,  Zlătari. Vidiecka Bukurešť sa neskoršie zmenila v secesné veľkomesto pripomínajúce Paríž. Bolo vybudovaných mnoho krásnych palácov, verejných budov a parkov aako napríklad Atheneum Roman, Cercul Militar, Palatul de Justitie,  Grand Hotel du Boulevard, záhrada Cişmigiu a mnoho iných. Zo skoršej  Strada Mare sa stala Calea Victoriei (Bulvár Víťazstva), ktorá sa stala reprezentatívnym miestom. Architektúra Bukurešti bola tiež dosť inšpirovaná francúzskym štýlom, pretože veľa rumunských architektov tam študovala. Petre Antonescu napríklad navrhol veľmi podarený Arcul de Triumf, kopírujúci do istej miery svojho brara v Paríži. Ďalší boli: George Matei Cantacuzino, Dimitrie Maimarolu, Alexandru H. Orascu, Toma Socolescu a iní.

Ako ste sa mohli presvedčiť, Rumunsko má veľmi bohatú a zaujímavú históriu, ktorá sa môže rovnať iným európskym národom. Dúfam, že prečítanie tohto článku vám niektorým, ktorí máte predsudky voči tejto krajine, pomôže ich prekonať. Aj keď nejlepšia je vlastná skúsenosť a keď budete mať chuť, tak Rumunsko jednoducho nsvštívte.                                  

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

KOMENTÁRE

Hlúpneme. Kto a kedy to zastaví?

Výprask by si zaslúžili tí, ktorí zodpovedajú za nízku úroveň školstva.


Už ste čítali?