Môj prvý pracovný pohovor

Autor: Almir Strinič | 29.5.2011 o 2:03 | (upravené 29.5.2011 o 7:52) Karma článku: 5,57 | Prečítané:  1276x

Bolo to ako blesk z čistého neba. Chorý, nedúfajúci v spätnú reakciu desiatok rozposlaných životopisov som ležal v nádche v posteli a zasnene sa pozeral na slnečné lúče a bežiace deti na našom dvore. V tej chvíli mi zazvonil telefón a ozval sa v nom muž a predstavil sa ako manažér istého obchodu s oblečením, v tej chvíli som mal chuť od samej radosti vyskočiť z postele a po pár otázkach som nakoniec bol pozvaný na pohovor vo štvrtok o 11:30. Celý týžden som sa nevedel dočkať na to štvrtkové dopoludnie.

Večer som sa vrátil z krčmy domov a práve som zistil že mám vybitý mobil, tak ho dám nabiť ..po zapnutí vidím 3 zmeškané hovory! Do paže! Po zistení že ide o číslo toho manažéra mi nebolo všetko jedno a cítil som sa previnilo že som im to nezdvihol. Druhý den ráno som dostal sms, že pohovor sa bude konať v jednom z bratislavských obchodných domov. Celý šťastný z toho, že sa mi znovu ozvali som ráno bežal na plaváreň a potom sa starostlivo vychystal na ten dlho očakávaný pohovorJ

S dobrým pocitom a neskonale naivným dojmom že pohovor znamená vstupenka do zamestnania a faktom, že budem na pohovore sám, prichádzam na určené miesto ...rozhliadam sa ..obzerám sa v zrkadle, áno ..vyzeráš dobre, ver si! Prichádzam k pokladni, postaršia dáma s výrazným bratislavským akcentom a malou smiešnou čivavou sa na niečo sťažuje pri pokladni a odchádza so svojím psíkom s mierne nespokojným pohľadom ..Prosím Vás, prišiel som sem na pohov... Postavte sa tam! Odvetila mi pohotovo pokladníčka a ja som v tej chvíli zistil že "tam" stojí asi 10 podobne odhodlaných mladých ľudí. S pokleslým úsmevom a dúfajúc že oni určite čakajú v rade do pokladne sa snažím tváriť sebaisto. Dobrý den! Prichádza s úsmevom manažér alebo kto to bol toho obchodu a svojím jemnými pohybmi nás spočítal a odprevadil k výťahu. Kam to idem preboha? Snažím sa nevnímať ostatných a so stúpajúcou trémou sa snažím myslieť v svoj úspech. Ten chlap evidentne sršal humorom a doviedol nás do menšej miestnosti kde nás očakávali ešte nejaké dve ženské. "Posadte sa na sedadlá, kde sú položené stužky"!. Tie sedačky boli umiestnené do kruhu a podľa farieb tých stužiek nás začali oslovovať namiesto mien. S vyschnutým krkom a mierne šokovaný napoly počúvam tú pani, ktorá vraví že ide o nový spôsob hľadania zamestnancov formou hry a využitia v praxi. Úprimne, zabudol som ako to nazvala, no jednoznačne to bolo niečo po anglicky. S neskutočnou trémou čo bude nasledovať som zabudol aké číslo mi pridelil manažér a pridelím sa k skupine vedľa mna. Pripadal som si ako v súťažnej úlohe v relácií, kde pani Mojsejová hľadá zamestnanca s ročným platom 100 000 dolárov. Prvá úloha spočívala v rozbaľovaní krabíc s handrami a ich následným vešaním na vešiaky ... aby to nebolo ľahké, tie dve chodili okolo nás a snažili sa imitovať dotieravé zákazníčky. Bolo nás tam asi 6 nad jednou krabicou s oblečením a moji žhavý a ziskuchtivý kolegovia sa doslova trhali kto vyvesí čo najviac oblečenia a mne zostali nejaké divné šaty, ktoré som ani nevedel jak sa správne vešajú.

Nasledujúca úloha spočívala vo vytvorení zaujímavej výlohy, ktorá by zaujala zákazníkov. S dostupným materiálom niekoľko namaľovaných krabíc sme sa zase 6 prali o to, kto bude rýchlejší a kto ukáže svoju dravosť. Samozrejme, ostali aj ľudia nazvyš lebo na takéto veci stačia aj 2 či 3 ľudia a v mojej smelosti mi nepomáhal ani ten manažér stále na nás kukajúci a zapisujúci si niečo do svojich poznámok. Posledná „uvoľňujúca" úloha spočívala v kladení najrôznejších otázok. Čo by ste robili, ak by Váš kolega smrdel od potu? Čo by ste robili, ak by Vás obvinili zo zlého výdaju peňazí pri pokladni? Čo by ste robili, ak by ste videli svojho kolegu na PN nakupovať v nákupnom centre? Keďže moja pohotovosť vtedy nebola v najlepšej kondícií, všetky zmysluplné odpovede stihli odpovedať moji kolegovia a mne zostalo len prikyvovať. Ten chlapík chodili stále okolo nášho kruhu a každého sa pýtal na jeho vlastný názor, mna z neznámeho dôvodu vždy obišiel, čiže som dostal minimálny priestor na vyjadrovanie. Nakoniec nám blahopriali veľa úspechov vo výbere do druhého kola a ja som už začal tušiť, že v nom už asi nebudem. Cestou vo výťahu s mojimi kolegami sklamaný zo svojho podaného výkonu a dumajúc nad tým, prečo ma ten chlapík stále obchádzal som sa snažil nájsť kvapku nádeje ..ved možno ma vyberú..

Bol to môj prvý pracovný pohovor v živote, vôbec som nevedel čo ma čaká ale toto bolo za hranicou akejkoľvek fantázie. Na druhú stranu možno táto hra ukázala moju nepripravenosť na pracovanie v známom obchode s oblečením a odkázala ma načerpať skúsenosti do niečoho menej závažného ..ktovie.

Apropo, dnes som si prečítal e-mail že ma radi spoznali, ale po dlhom rozhodovaní dospeli k názoru, že ma tentoraz neposunú dalej. No nič, život ide dalej!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

KOMENTÁRE

Hlúpneme. Kto a kedy to zastaví?

Výprask by si zaslúžili tí, ktorí zodpovedajú za nízku úroveň školstva.


Už ste čítali?